Čo je to dislokácia akromioklavikulárneho kĺbu?
Vykĺbenie akromioklavikulárneho kĺbu označuje typ traumy ramena, pri ktorej je poškodený akromioklavikulárny väz, čo vedie k vykĺbeniu kľúčnej kosti. Ide o vykĺbenie akromioklavikulárneho kĺbu spôsobené vonkajšou silou pôsobiacou na akromiálny koniec, ktorá spôsobuje pohyb lopatky dopredu alebo dole (alebo dozadu). Nižšie sa dozvieme o typoch a liečbe vykĺbenia akromioklavikulárneho kĺbu.
Vykĺbenie (alebo roztrhnutie, zranenie) akromioklavikulárneho kĺbu je častejšie u ľudí, ktorí sa venujú športu a fyzickej práci. Vykĺbenie akromioklavikulárneho kĺbu je oddelenie kľúčnej kosti od lopatky a bežným znakom tohto zranenia je pád, pri ktorom najvyšší bod ramena dopadne na zem, alebo priamy náraz najvyššieho bodu ramena. Vykĺbenie akromioklavikulárneho kĺbu sa často vyskytuje u futbalistov a cyklistov alebo motocyklistov po páde.
Typy dislokácie akromioklavikulárneho kĺbu
II° (stupeň): akromioklavikulárny kĺb je mierne dislokovaný a akromioklavikulárny väz môže byť natiahnutý alebo čiastočne natrhnutý; toto je najčastejší typ poranenia akromioklavikulárneho kĺbu.
II° (stupeň): čiastočná dislokácia akromioklavikulárneho kĺbu, dislokácia nemusí byť pri vyšetrení zjavná. Úplné pretrhnutie akromioklavikulárneho väzu, bez pretrhnutia rostrálneho klavikulárneho väzu.
III. stupeň (stupeň): úplné oddelenie akromioklavikulárneho kĺbu s úplným pretrhnutím akromioklavikulárneho väzu, rostroklavikulárneho väzu a akromioklavikulárnej kapsuly. Keďže neexistuje väz, ktorý by ho podopieral alebo ťahal, ramenný kĺb je v dôsledku váhy hornej časti ramena prehýbaný, kľúčna kosť sa preto javí ako vyčnievajúca a otočená nahor a na ramene je viditeľný výbežok.
Závažnosť vykĺbenia akromioklavikulárneho kĺbu možno tiež rozdeliť do šiestich typov, pričom typy I-III sú najčastejšie a typy IV-VI sú zriedkavé. Vzhľadom na závažné poškodenie väzov, ktoré podopierajú akromioklavikulárnu oblasť, všetky poranenia typu III-VI vyžadujú chirurgickú liečbu.
Ako sa lieči akromioklavikulárna dislokácia?
U pacientov s vykĺbením akromioklavikulárneho kĺbu sa vhodná liečba volí podľa stavu. U pacientov s miernym ochorením je možná konzervatívna liečba. Konkrétne pri vykĺbení akromioklavikulárneho kĺbu typu I postačuje pokoj a zavesenie s trojuholníkovým uterákom po dobu 1 až 2 týždňov; pri vykĺbení typu II sa môže na imobilizáciu použiť chrbtový popruh. Konzervatívna liečba, ako je fixácia a brzdenie ramenným a lakťovým popruhom; u pacientov s vážnejším stavom, t. j. u pacientov s poranením typu III, pretože im došlo k pretrhnutiu kĺbového puzdra, akromioklavikulárneho väzu a rostrálneho klavikulárneho väzu, čím sa akromioklavikulárny kĺb úplne stáva nestabilným, je potrebné zvážiť chirurgickú liečbu.
Chirurgickú liečbu možno rozdeliť do štyroch kategórií: (1) interná fixácia akromioklavikulárneho kĺbu; (5) rostrálna fixácia s rekonštrukciou väzov; (3) resekcia distálnej kľúčnej kosti; a (4) transpozícia silového svalu.
Čas uverejnenia: 7. júna 2024