Chyby pacienta a miesta chirurgického zákroku sú závažné a dá sa im predísť. Podľa Spoločnej komisie pre akreditáciu zdravotníckych organizácií sa takéto chyby môžu stať až v 41 % ortopedických/pediatrických operácií. Pri operáciách chrbtice dochádza k chybe miesta chirurgického zákroku, keď je stavec alebo lateralizácia nesprávna. Okrem toho, že segmentálne chyby neriešia symptómy a patológiu pacienta, môžu viesť k novým zdravotným problémom, ako je zrýchlená degenerácia disku alebo nestabilita chrbtice v inak asymptomatických alebo normálnych segmentoch.
Existujú aj právne problémy spojené so segmentálnymi chybami v chirurgii chrbtice a verejnosť, vládne agentúry, nemocnice a spoločnosti chirurgov majú voči takýmto chybám nulovú toleranciu. Mnohé operácie chrbtice, ako je discektómia, fúzia, dekompresia laminektómie a kyfoplastika, sa vykonávajú pomocou zadného prístupu a správne umiestnenie je dôležité. Napriek súčasnej zobrazovacej technológii sa segmentálne chyby stále vyskytujú, pričom miera výskytu sa v literatúre pohybuje od 0,032 % do 15 %. Neexistuje záver o tom, ktorá metóda lokalizácie je najpresnejšia.
Vedci z Katedry ortopedickej chirurgie na Lekárskej fakulte Mount Sinai v USA vykonali online dotazníkovú štúdiu, ktorá v článku publikovanom v máji 2014 v časopise Spine J naznačila, že prevažná väčšina spinálnych chirurgov používa len niekoľko metód lokalizácie a že objasnenie bežných príčin chýb môže byť účinné pri znižovaní chirurgických segmentálnych chýb. Štúdia bola vykonaná pomocou e-mailového dotazníka. Štúdia bola vykonaná pomocou e-mailového odkazu na dotazník zaslaného členom Severoamerickej spoločnosti pre spinálnu chirurgiu (vrátane ortopedických chirurgov a neurochirurgov). Dotazník bol odoslaný iba raz, ako odporúča Severoamerická spoločnosť pre spinálnu chirurgiu. Dotazník dostalo celkovo 2338 lekárov, 532 otvorilo odkaz a 173 (miera odpovede 7,4 %) dotazník vyplnilo. Sedemdesiatdva percent respondentov boli ortopedickí chirurgovia, 28 % neurochirurgovia a 73 % spinálni lekári v príprave.
Dotazník pozostával z celkovo 8 otázok (obr. 1) pokrývajúcich najčastejšie používané metódy lokalizácie (anatomické orientačné body aj zobrazovaciu lokalizáciu), výskyt chirurgických segmentálnych chýb a súvislosť medzi metódami lokalizácie a segmentálnymi chybami. Dotazník nebol pilotne testovaný ani validovaný. Dotazník umožňuje výber z viacerých odpovedí.
Obrázok 1 Osem otázok z dotazníka. Výsledky ukázali, že intraoperačná fluoroskopia bola najčastejšie používanou metódou lokalizácie pri chirurgických zákrokoch na zadnej hrudnej a bedrovej chrbtici (89 % a 86 %), nasledovali röntgenové snímky (54 % a 58 %). 76 lekárov sa rozhodlo použiť kombináciu oboch metód na lokalizáciu. Tŕňové výbežky a zodpovedajúce pedikuly boli najčastejšie používanými anatomickými orientačnými bodmi pri chirurgických zákrokoch na hrudnej a bedrovej chrbtici (67 % a 59 %), nasledovali tŕňové výbežky (49 % a 52 %) (obr. 2). 68 % lekárov priznalo, že vo svojej praxi urobili segmentálne lokalizačné chyby, z ktorých niektoré boli intraoperačne opravené (obr. 3).
Obr. 2 Použité metódy zobrazovania a lokalizácie anatomických orientačných bodov.
Obr. 3 Lekár a intraoperačná korekcia chýb chirurgického segmentu.
Pri lokalizačných chybách 56 % týchto lekárov použilo predoperačné röntgenové snímky a 44 % použilo intraoperačnú fluoroskopiu. Obvyklými dôvodmi predoperačných chýb v polohovaní boli neschopnosť vizualizovať známy referenčný bod (napr. sakrálna chrbtica nebola zahrnutá do MRI), anatomické variácie (dislokované stavce v bedrovej chrbtici alebo 13-koreňové rebrá) a segmentálne nejednoznačnosti v dôsledku fyzického stavu pacienta (suboptimálne zobrazenie na röntgenovom snímku). Medzi bežné príčiny intraoperačných chýb v polohovaní patrí nedostatočná komunikácia s fluoroskopistom, zlyhanie zmeny polohy po polohovaní (pohyb polohovacej ihly po fluoroskopii) a nesprávne referenčné body počas polohovania (bedrové 3/4 od rebier nadol) (obrázok 4).
Obr. 4 Dôvody predoperačných a intraoperačných lokalizačných chýb.
Vyššie uvedené výsledky ukazujú, že hoci existuje mnoho metód lokalizácie, prevažná väčšina chirurgov používa len niekoľko z nich. Hoci sú chirurgické segmentálne chyby zriedkavé, v ideálnom prípade sa vôbec nevyskytujú. Neexistuje štandardný spôsob, ako tieto chyby eliminovať; avšak venovanie času vykonávaniu polohovania a identifikácia bežných príčin chýb polohovania môže pomôcť znížiť výskyt chirurgických segmentálnych chýb v torakolumbálnej chrbtici.
Čas uverejnenia: 24. júla 2024
