Zlomeniny členka sú jedným z najčastejších typov zlomenín v klinickej praxi. S výnimkou niektorých rotačných poranení I/II stupňa a abdukčných poranení väčšina zlomenín členka zvyčajne zahŕňa laterálny kotník. Zlomeniny laterálneho malleolu typu Weber A/B typicky vedú k stabilnej distálnej tibiofibulárnej syndesmóze a môžu dosiahnuť dobrú repozíciu s priamou vizualizáciou z distálnej na proximálnu. Naproti tomu zlomeniny laterálneho kotníka typu C zahŕňajú nestabilitu laterálneho kotníka naprieč tromi osami v dôsledku distálneho tibiofibulárneho poškodenia, čo môže viesť k šiestim typom posunutia: skrátenie/predĺženie, rozšírenie/zúženie distálneho tibiofibulárneho priestoru, predné/zadné posunutie v sagitálnej rovine, mediálny/laterálny sklon v koronálnej rovine, rotačný posun a kombinácie týchto piatich typov poranení.
Početné predchádzajúce štúdie ukázali, že skrátenie/predĺženie možno hodnotiť okrem iného hodnotením znaku Dime, línie Stentonu a uhla medzery v holennej kosti. Posun v koronálnej a sagitálnej rovine možno dobre posúdiť pomocou frontálneho a laterálneho skiaskopického zobrazenia; rotačný posun je však najťažšie posúdiť počas operácie.
Ťažkosti pri hodnotení rotačného posunu sú evidentné najmä pri redukcii fibuly pri zavádzaní distálnej tibiofibulárnej skrutky. Väčšina literatúry uvádza, že po zavedení distálnej tibiofibulárnej skrutky dochádza v 25 % – 50 % k slabej repozícii, čo vedie k malunionácii a fixácii fibulárnych deformít. Niektorí vedci navrhli použiť rutinné intraoperačné vyšetrenia CT, ale implementácia v praxi môže byť náročná. Na vyriešenie tohto problému v roku 2019 tím profesora Zhang Shimina z nemocnice Yangpu pridruženej k univerzite Tongji publikoval článok v medzinárodnom ortopedickom časopise *Injury*, v ktorom navrhol techniku na posúdenie, či bola laterálna rotácia kotníka opravená pomocou intraoperačného röntgenového žiarenia. Literatúra uvádza významnú klinickú účinnosť tejto metódy.
Teoretickým základom tejto metódy je, že pri fluoroskopickom pohľade na členok vykazuje laterálna stenová kôra laterálnej malleolárnej jamky jasný, vertikálny, hustý tieň, rovnobežný s mediálnou a laterálnou kôrou laterálneho malleolu a nachádza sa v stredná až vonkajšia jedna tretina línie spájajúcej mediálnu a laterálnu kôru laterálneho malleolu.
Ilustrácia fluoroskopického pohľadu členka znázorňujúca pozičný vzťah medzi laterálnou kôrou steny laterálnej malleolárnej jamky (b-línia) a mediálnou a laterálnou kôrou laterálneho malleolu (a a c línie). Typicky je čiara b umiestnená na vonkajšej jednej tretine medzi čiarami a a c.
Normálna poloha laterálneho malleolu, vonkajšia rotácia a vnútorná rotácia môžu pri fluoroskopickom zobrazení spôsobiť rôzne zobrazenia:
- Laterálny kotník otočený v normálnej polohe**: Normálny obrys laterálneho kotníka s kortikálnym tieňom na laterálnej stene laterálnej malleolárnej jamky, umiestnený na vonkajšej jednej tretine mediálnej a laterálnej kôry laterálneho kotníka.
-Deformita vonkajšej rotácie laterálnej malleoly**: Obrys laterálnej malleoly sa javí ako „ostrý list“, kortikálny tieň na laterálnej malleolárnej jamke zmizne, distálny tibiofibulárny priestor sa zužuje, Shentonova línia sa stáva nespojitou a rozptýlenou.
-Deformita vnútornej rotácie laterálneho malleolu**: Obrys laterálneho malleolu sa javí ako „lyžičkovitý“, kortikálny tieň na laterálnej malleolárnej jamke zmizne a distálny tibiofibulárny priestor sa rozširuje.
Tím zahŕňal 56 pacientov s laterálnymi malleolárnymi zlomeninami typu C v kombinácii s poraneniami distálnej tibiofibulárnej syndesmózy a použil vyššie spomínanú metódu hodnotenia. Pooperačné CT vyšetrenia ukázali, že 44 pacientov dosiahlo anatomickú redukciu bez rotačných deformít, zatiaľ čo 12 pacientov malo miernu rotačnú deformitu (menej ako 5°), so 7 prípadmi vnútornej rotácie a 5 prípadmi vonkajšej rotácie. Nevyskytli sa žiadne prípady stredne závažných (5-10°) alebo ťažkých (väčších ako 10°) deformácií vonkajšej rotácie.
Predchádzajúce štúdie naznačili, že hodnotenie redukcie laterálnej malleolárnej zlomeniny môže byť založené na troch hlavných Weberových parametroch: paralelná ekvidištancia medzi povrchmi tibiálneho a talárneho kĺbu, kontinuita Shentonovej línie a Dimeov znak.
Slabá redukcia laterálneho malleolu je v klinickej praxi veľmi častým problémom. Aj keď sa obnoveniu dĺžky venuje náležitá pozornosť, rovnaký význam by sa mal klásť aj na korekciu rotácie. Ako váhonosný kĺb môže mať každá malredukcia členka katastrofálne následky na jeho funkciu. Predpokladá sa, že intraoperačná fluoroskopická technika navrhnutá profesorom Zhang Shiminom môže pomôcť pri dosahovaní presnej redukcie laterálnych malleolárnych zlomenín typu C. Táto technika slúži ako cenná referencia pre lekárov v prvej línii.
Čas odoslania: máj-06-2024
